Monumentálny projekt pozná podobu. V Bratislave sa plánuje nový prístav, developer predstavil detaily

Spoločnosť WIN–PORT Invest s.r.o., blízka spoločnosti IURIS Invest, už dlhšie hovorí o možnosti výstavby nového prístavu v lokalite Vlčie Hrdlo. Obrovský projekt má priniesť vytvorenie obrovského areálu na prekládku tovarov. Investor dnes odhalil viac detailov zámeru, nazvaného Harbour Park.

Nový bazén a tisíce pracovných miest

Vízia vzniku nového nákladného prístavu vo Vlčom Hrdle existuje už viac ako poldruha dekády. Jej cieľom je posilniť medzinárodný význam Bratislavy ako obchodného prístavu a zároveň vytvoriť moderné podmienky pre prekládku vo forme multimodálneho terminálu. Ďalším cieľom je presunúť nákladnú dopravu zo Zimného prístavu, ktorý by sa mohol premeniť na osobný terminál alebo prístavisko pre malé osobné lode (marínu).

Spoločnosť WIN-PORT Invest, s.r.o. v priebehu dneška bližšie predstavila projekt trimodálneho prístavu (vodná, cestná a železničná doprava) Harbour Park v bratislavskej lokalite Vlčie Hrdlo. „Na základe spolupráce a podnetov mestskej časti Ružinov, ktorá má zásadný záujem, aby v tejto lokalite vyrástol trimodálny prístav, sme sa rozhodli pripraviť projekt Harbour Park,“ uviedol za investorov Pavel Bagin, ktorý stojí so svojimi partnermi za oceňovanými projektmi ako Nido alebo Octopus, a Peter Dzúrik zo spoločnosti Blueprint, s.r.o.

Harbour Park má doplniť alebo nahradiť súčasný bratislavský prístav. „Celková investícia v prípade realizácie celého projektu sa pohybuje na úrovni 1 miliardy eur,“ zdôraznil Pavel Bagin. „Moderné mesto potrebuje moderný prístav,“ myslí si Dzúrik. Bagin dodal, že Bratislava sa môže vďaka Harbour Parku vrátiť na európsku mapu tam, kam historicky patrila, do skupiny miest, ktorých ekonomická prosperita prichádzala už od čias Rimanov po Dunaji.

Zdroj: Harbour Park

V novom prístave na Dunaji by mohlo nájsť prácu 2.400 ľudí v kvalifikovaných profesiách, súvisiacich s logistikou a trimodálnou dopravou, kombinujúcou lode, železnicu a cestnú dopravu. „Veríme, že prispejeme k obnoveniu ekonomického postavenia, aké malo naše hlavné mesto v minulosti,“ zhŕňajú Peter Dzúrik a Pavel Bagin.

Harbour Park má v prvej etape zahrnúť prístavný bazén pre nákladný prístav, kde sa budú prekladať aj sypké materiály, ako aj potrebnú infraštruktúru vrátane pripojenia na rýchlostnú cestu R7. Súčasťou projektu bude aj logistický park s halami a infraštruktúrou.

Podľa investora je táto lokalita je pre tento účel vhodnejšia ako Zimný prístav, ktorý leží bližšie k centru mesta a mohol by sa viac otvoriť rekreačnej funkcii. Ako jednu z možností spomína osobnú marínu, ktorá v Bratislave prakticky neexistuje.

Projekt počíta s verejnosťou, ktorá bude môcť využívať ponúkané služby aj hrádzu. Prístav bude totiž integrovaný do mesta a okrem svojej primárnej funkcie bude zahŕňať aj občiansku vybavenosť. Do prístavu bude premávať aj MHD. Pri návrhu sa zohľadňovala protipovodňová ochrana, projekt je dimenzovaný na tisícročnú vodu. Protipovodňový účel má mať prístavná hrana bazénu.

Riešené územie s celkovou plochou 792.000 m² bude pozostávať z vodnej plochy s rozlohou 105.500 m², plochy zelene majú byť viac ako dvojnásobné. Logistika bude tvoriť 270.000 m² a zastavaná plocha budov 207.000 m². Celkovú úžitkovú plochu 378.000 m² zaberie okrem logistiky aj 11.000 m² ubytovania, 39.000 m² administratívy a 58.000 m² priestorov pre obchod a služby. Pre statickú dopravu sa počíta s 2.046 miestami pre osobné vozidlá a 91 pre nákladnú dopravu. V prístave bude môcť kotviť 22 lodí a bude tu 14 žeriavov.

Podľa zástupcov spoločnosti WIN-PORT Invest je zámer nového prístavu vo Vlčom Hrdle pripravený na podanie na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Posudzovanie EIA bude kompletné, pôjde teda o tzv. veľkú EIA. Získanie rozhodnutia môže trvať minimálne rok, v prípade potreby odborných diskusií či závažných pripomienok aj dlhšie. Na poplatku za rozvoj by mestská časť Ružinov zinkasovala okolo 13 miliónov eur.

Okrem prístavu rieši investor v rámci samostatného konania dopravné napojenie areálu. V priebehu minulého roka predložil na posudzovanie vplyvov na životné prostredie zámer novej križovatky na rýchlostnej ceste R7. Tento návrh obsahuje dve varianty, pričom preferovaná možnosť predpokladá vznik mimoúrovňovej križovatky, ktorá sa bude napájať na okolitú cestnú sieť prostredníctvom dvoch úrovňových križovaní.

Táto križovatka zabezpečí nielen napojenie prístavu a logistického centra, ale aj spoločností Slovnaft, plánovaného Strediska správy a údržby koncesionára D4R7 a ZEVO Bratislava. Posudzovanie bude pokračovať správou o hodnotení, čo znamená kompletné posúdenie projektu.

Zdroj: Harbour Park

Projekt národného významu 

Ak sa podarí projekt realizovať, malo by ísť o investíciu s národným významom. Harbour Park má podľa investora výrazne zvýšiť rozvojový potenciál bratislavského prístavu a posilniť postavenie Bratislavy ako významného centra medzinárodného obchodu, dopravy a logistiky. Projekt má silnú podporu štátu – na Ministerstve dopravy SR už niekoľko rokov funguje pracovná skupina zameraná na jeho prípravu.

Komplikácia však nastala, keď Magistrát predstavil návrh Zmien a doplnkov Územného plánu 09. V nich po 12 rokoch nahradil prístav lesom a krajinnou zeleňou. Z obrovského projektu by tak nebolo vôbec nič. Ministerstvo dopravy SR však nesúhlasilo s navrhnutou zmenou, teda vypustením rezervy územia pre výstavbu nového prístavu v lokalite Vlčie Hrdlo. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR rozhodol v auguste 2023 tak, že akceptoval pripomienku Ministerstva dopravy ponechať rezervu územia pre výstavbu nového prístavu.

Kontroverzie v minulom roku rozpútala aj informácia, že kvôli projektu sa má vyrúbať 90 hektárov lužného lesa. Stavebný úrad minulé leto spustil konanie k prvému výrubovému povoleniu, potrebnému pre prípravu križovatky. Aktívni boli v tomto prípade nielen ochranári, ale aj strana Demokrati. Trimodálny prístav v Bratislave však prakticky nemôže vzniknúť na inom mieste, obzvlášť ak nemá zasahovať do chráneného územia.

Navrhovaný prístav vo Vlčom Hrdle nemá priamo hraničiť s chránenou krajinnou oblasťou, takže medzi nimi bude zelená zóna. Ako uviedol Ľuboš Čema z WIN-PORT Invest, diskusie s magistrátom už začali a o niekoľko týždňov má investor v pláne požiadať o záväzné stanovisko.

Prezentácie, zameranej na aktuálny stav a budúcnosť prístavu, sa zúčastnil aj architekt a urbanista Igor Marko. Podľa jeho slov sa nedá povedať, či ide o zlý alebo dobrý projekt, ale je to skôr diskusia o tom, akým smerom sa bude Bratislava vyvíjať. Marko si myslí, že v súčasnosti je Bratislava mestom pri Dunaji, nie na Dunaji. Otázkou teda zostáva, či sa rieka dokáže vrátiť do mesta a bude viac ako iba bariérou, oddeľujúcou Petržalku od zvyšku metropoly. Na projekt nového prístavu sa treba pozerať aj ako na príležitosť pre zlepšenie životaschopnosti Bratislavy.

Mesto tak čaká pravdepodobne v najbližších týždňoch či mesiacoch zápalistá diskusia. Ide o jeden z najväčších a najvýznamnejších zámerov v metropole s citeľným dosahom na jej život i podobu. Dá sa ale súhlasiť s Markom – rozhodnutie v tomto smere naznačí, akým mestom Bratislava chce byť. Na jednej strane je tu vízia lokálneho centra, ktoré slúži viacmenej len Slovensku, na druhej koncept medzinárodného veľkomesta s výrazným hospodárskym vplyvom. Samospráva musí zvážiť, ktorou cestou sa dnes vydať.

Zdroj: yimba.sk